Labyrint túžby

INÉZ MELICHOVÁ

Túto knihu v príjemných farbách som otvárala s domnienkou, že pôjde o ľúbostný príbeh. Ale pekne som sa zmýlila! Tajomný dej jen plný nezodpovedaných otázok, ktoré ma nútili obracať strany, aby som sa konečne dozvedela, čo som chcela. Živé rozhovory medzi sympatickými i nesympatickými postavami a priam mysteriózne prostredie pracoviska mladej Alice ma vnárali do veľmi zaujímavého, nevšedného a samozrejme miestami ľúbostného príbehu.
Dej začína smrťou postavy, ktorá môže za to, že z Alice je plaché dievča, ktoré si neverí a je stále v neistote vo svojom konaní. Niekomu by mohla môžno liezť svojim prístupom na nervy, ale mňa si veľmi získala a hlavne: sama nemohla za to, aká bola. Život ju vyobracal a babka z nej urobila, v snahe vychovať slušné dievča, ženu, s ktorou ľudia mávajú. Konkrétne dve postavy, ktoré by som najradšej prepleskla :DDD

Alicino srdce si získa Adam, od ktorého som miestami nevedela, čo očakávať. O čo tomu chlapcovi ide? Pýtala som sa. Raz som ho mala rada, inokedy ma jeho správanie hnevalo. 
Páčilo sa mi, že postavy neboli buď biele alebo čierne. Ich charaktery hýrili farbami. Samozrejme našli sa aj také, ktorých sfarbenie bolo v tmavších odtieňoch. No napr. Adam bol naozaj premenlivý. Alica na mňa pôsobila ako čistá neskazená duša. Niekedy takéto postavy môžu v deji spôsobiť nudu, ale toto nie je rozhodne Alicin prípad. To, že som niektoré postavy nemala rada, považujem za obrovské plus. Pretože aj v živote to tak je. Pán Albricht- záhadný, čudácky architekt- dával celému románu nádych mystiky a miestami hororu. Jeho zvláštny vkus pre umenie, prapodivný dom a nezvyčajné správanie ma poriadne miatli. Do posledných strán som nedokázala rozlúštiť, či to je diabol, alebo čert, alebo snáď iba zlomený človek?

V knihe sa nachádzalo niekoľko opisov spomínaného domu. Ak by ich autorka nezvolila, neprivodila by čitateľovi tú prapodivnú, strašidelnú a záhadnú atmosféru. Nie vždy opisy dej oživujú - práve naopak, ale v Labyrinte túžby sa stali akousi potrebnou ingredienciou pre perfektný čitateľský zážitok.

"Keď prechádzali cez halu, ktorej časť bola si obývačkou, zahliadla veľký kozub. Na rímse stála veľká čierna sklenená váza. Po stranách mala dva biele oblúky vytvarované do podoby krídel a z diaľky pripomínala veľké čiernobiele srdce. S niečím takým sa už stretla. Prišlo jej zle. Váza na rísme kozuba bola urna. Podobné videla vo vitríne v pohrebníctve, keď vybavovala babkin pohreb."

"Na stene pred ňou sa presne oproti vchodovým dverám vynímal veľký obraz. Bol zvlýštny, ťažko povedať či pekný, celý v tmavých farbách. Namáhala zrak, ale nedokázala na ňom nič rozpoznať. Napriek tomu nevedela od neho odtrhnúť oči. "Volá sa Májin závoj. Čo ťa na ňom zaujalo?"  Znovu pozrela na nadrozmerné umelecké dielo..."

V tejto knihe je všetko možné :)
Autorka obohatila knihu aj filozofiou a to v podobe postáv, čo z diela robí niečo vyššie ako iba príbeh života Alice.
Pátrala som a zistila, že to je autorkin debut. Veľmi sa mi tomu nechcelo veriť, pretože je to veľmi ale naozaj veľmi vydarené dielo s hororovými prvkami mystiky, závanom romantiky, čistými, zaujímavými, či skazenými charaktermi s pre mňa prekvapivým koncom. Celý dej pôsobil tajomne, ale pri konci som nedýchala. Čítala som ju do druhej v noci a to som niekoľkokrát chcela knihu zatvoriť a vrátiť sa k nej na druhý deň, pretože jej záverečné strany ma naozaj desili.... no zároveň ma k sebe priklincovali, takže som musela dočítať. Jednoznačne odporúčam!!! Dúfam, že sa autorka bude uberať týmto smerom!