TEMNÁ MINULOSŤ
Marion Pauwová
Temný názov, temný motív, temné zistenia – takto by som v skratke ohodnotila titul. Ale, keď sa zahĺbim viac, dalo by sa o knihe naozaj veľa hovoriť. Mňa si získal už len samotný názov. Po prečítaní anotácie som bola zvedavá na príbeh, no tu by som vytkla práve tu anotáciu, pretože sa v nej spomína dôležitá vec, ktorá podľa môjho názoru mohla byť odhalená až v knihe. A rovnako sa tam nachádzajú aj iné skutočnosti, príde mi to ako krátky obsah knihy. Takto čitateľ prichádza o to napätie a otázky, kto by mohol byť Ray? A čo má spoločné s Iris? A tak by vďaka samotnému zisteniu mohol byť čitateľ šokovaný, no žiaľ už od samého začiatku vieme, v akom vzťahu sú hlavní hrdinovia.
„Prosím? Čo si to povedala?“ Vieš dobre, čo som povedala, mama. Kto je Ray Boelens?“ Aaron bol v posteli a slovinské telekomunikácie sa konečne umúdrili. V slúchadle nastalo ticho. Pauza rozhorčenia, aby mala čas pripraviť si lavínu slov, ktorá nasledovala. „Kristepane, Iris. Ja už, že sa stalo niečo vážne. Niekoľkokrát som ti volala. Zabudla si, že som na dovolenke? A ty mi tu začneš tárať o nejakom Rayovi Boelensovi. Naozaj to nemohlo počkať?“ „Kto to je?“ „To vôbec nie je podstatné.“
No napriek tomu tento fakt neuberá na atraktivite. Naozaj zaujímavý námet s detektívnymi prvkami, ktoré sa miešajú s ponorom do psychiky postáv, predovšetkým do tej Rayovej, ktorý je vo väzení za ohavný zločin. Tu okrem toho, ako sa mu vodí za mrežami, sledujeme aj jeho spomienky, ktoré podával veľmi presvedčivo. Ray je autista. Nedokážem posúdiť do akej miery autorka vystihla jeho ako autistu, ale rozhodne tam je badať rozdiel medzi knižnými hrdinami, ktorí nedisponujú autistickými črtami. Práve to, že zvolila takéhoto hrdinu, pridáva knihe na originalite a v spojení s kriminalitou nás unáša za hranice bežnosti.
Druhou rozprávačkou je Iris, pre ktorú je existencia Ray dôležitá, hoci o tom dlhšiu dobu nevie (na rozdiel od čitateľa). Dovolí nám nahliadnuť do jej práce a domácnosti, ktorej súčasťou je malý syn, ten je tiež zaujímavou postavou, hoci vedľajšou. Tak isto aj Irisina matka má svoju úlohu v knihe a je veľmi originálna. I o nej som sa túžila dozvedieť viac a viac.
Autorka drží čitateľa v napätí dlhú dobu a je len na ňom, či si všimne malé náznaky na to, či je vrah Ray alebo niekto iný.
Kniha v sebe ukrýva, ako som už spomínala, skvelý námet, určite „neokukaný“ a tak isto disponuje zaujímavými dialógmi – hlavne medzi Iris a jej matkou, či v spomienkových rozhovoroch medzi Rayom a jeho susedkou, ktoré ma občas aj rozosmiali, alebo rozhnevali. Vôbec som nebadala zdĺhavé opisy a ani miesta, ktoré by som musela iba prebehnúť očami. Marion Pauwová ma svojim románom strhla natoľko, že som ho musela prečítať v čo najkratšom čase.
Ak sa rozhodnete, že si anotáciu neprečítate z toho dôvodu, že v nej je veľa vecí prezradených, ponúkam vám niekoľko riadkov o knihe, ktoré vás snáď zaujmú natoľko, že tú anotáciu naozaj prehliadnete pre lepší zážitok pri čítaní.
Iris je mladá žena, ktorá musí skĺbiť prácu špičkovej právničky so starostlivosťou o syna. Občas jej pomôže matka. Lenže aj tá má svoj život. Jedného dňa príde na to, že v jej rodičovskom dome sa ukrýva tajomstvo, ktoré malo byť pred ňou ukryté. Odhodlane sa púšťa do pátrania a to, čo zistí, ju šokuje. Niečo také si nepredstavovala ani v najhoršom sne. Čudák Ray si odpykáva trest vo väzení za zločin, z ktorého ho na mieste usvedčili. Dovolí nám nahliadnuť do jeho minulosti, kde odhaľuje svoje súkromie a pomaly nám prezrádza, za akú ohavnosť bol odsúdený, a ako to vníma. Čo spája týchto odlišných hrdinov? Aké tajomstvá vyplávajú z temnej minulosti na povrch? Strhujúci príbeh o klamstve, vražde a sile rodiny. A je len na vás na koho stranu sa postavíte.
