SOŇA - sonda do ženskej duše
KRISTÍNA JEŽOVIČOVÁ
Túžim umrieť...
Kristína Ježovičová je na spisovateľskom poli od roku 2014, kedy debutovala historickou romancou Uväznená v čase. Za ňou nasledoval romantický príbeh Podvodníčka a po nej psychologická kresba ženskej duše Soňa. Jej posledná kniha sa volá Červená jej pristane a je to príbeh s veľmi zaujímavou kriminálnou zápletkou, kde nájdete aj skrytý odkaz pre dnešný povrchný svet. Každá Kristínka kniha je nie len obsahom ale aj žánrom iná. Ani jedna sa na druhú nepodobá a aj v tom vyniká na našom malom knižnom trhu.
Soňa: štyri písmenká, útla knižka s veľmi peknou obálkou. Možno si poviete, ďalší ženský román, ktorých je na policiach v kníhkupectvách kopec. Ale vyvediem vás z omylu. Tento titul skrýva na 317 stranách naozaj silný a dojímavý príbeh mladého dievčaťa menom Soňa. Názov je prostý, za to príznačný pre príbeh. Pretože tu ide o ženu, ktorá to v živote nemala vôbec ľahké. Vyrastala v rodine, kde otec vládol až príliš tvrdo, a veľakrát to dokazoval aj s remeňom, s ktorým svojej najmladšej dcére Soni spôsoboval fyzickú ale aj psychickú bolesť. Jeho výchova sa niesla ruka v ruke s fanatickými kresťanskými hodnotami. Soňa nemohla takmer nič. Okrem vedenia umeleckej školy a neustále hrania na klavíri, pri ktorom neraz takmer od vyčerpania zaspala. Nemohla chodiť na diskotéky, maľovať sa, či nosiť aspoň trochu výstrednejšie oblečenie ako majú božie služobníčky. A preto sa jedného dňa rozhodne vzbúriť. Vstúpi do tetovacieho salóna. Nakoniec odtiaľ utečie bez jedinej čiarky na svojom tele, ale vďaka tejto nesmelej návšteve sa jej život otočí o stoosemdesiat stupňov. Soňa spraví, to čo by v jej veku možno urobila aspoň trochu odvážna dievčina. A vďaka tomuto „hrdinskému“ činu sa dokáže tešiť zo života. Keď z jej sveta zmizne aj posledný diablov služobník a zdá sa, že môže slobodne dýchať, prichádza samotný démon a zničí všetko, po čom tak dlho túžila. Po tejto apokalypse dostáva v knihe priestor vnútorné prežívanie Soni. Pôvodný názov knihy mal byť Túžim umrieť, s.r.o a v druhej polovici diela, zistíte, že je veľmi vhodný. Budete trpieť so Soňou, pochytí váš túžba pomôcť jej, ale nezmôžete nič, musíte to s ňou iba prekonať.
"Tak už som tam. Hlava je pod vodou. Kyslík sa míňa rýchlejšie než som predpokladala. Štípu ma oči. Nechtami driapem vnútro vane. Škrípanie znie zvláštne, akoby bolo na míle vzdialené a nebolo prítomné v priestore, v ktorom pácham vraždu. Ruky mi vyletujú nad hladinu, kŕčovito sa držím ostrých okrajov vane. Prudko si sadám a špliecham všade naokolo. Lapám dych. Plač sa podobá na dávenie tulenieho mláďatka. Nikdy som žiadneho tuleňa nepočula vracať a netuším, či také niečo bolo niekedy zdokumentované. Ale to mi prvé napadlo. Dívam sa na odraz v batérii. Bledú tvár mi oblepujú tmavé kadere. Po lícach mi stekajú zbytky farby. Práve som si navliekla duševnú parochňu. Zeleň mojich očí teraz nesmierne vyniká. Napriek nezdarenému pokusu a po objave, že som majiteľkou pudu sebazáchovy, mám v úmysle naďalej sabotovať svoje bytie. Dokážem osudu, že sa v ten deň mýlil. Zvrátim ho. Bola to nešťastná náhoda, že som nebola prítomná pri tej nehode a že som prežila."
Aj keď sa zdá, že príbeh sa môže tiahnuť po ceste plnej depresívnych myšlienok, nie je tomu tak. Hoci je Soňa zlomená a takmer duchom mŕtva, autorka nás občas pobaví, či už jej kamarátkou Katarínou, alebo samotným vnútorným monológom hlavnej hrdinky. Tajomný závan prinesie chlapík v plášti, kde naozaj veľmi dlho netušíme, či to je Sonin prelud, možno halucinácie, alebo skutočný duch, či iba obyčajný človek z mäsa a kostí. Mňa toto odhalenie naozaj prekvapilo.
Kristína opäť dokazuje, že je majsterkou vo svojom remesle a aj tu nás neochudobnila pestrými vetami, ktoré sú pre jej štýl také príznačné. „Po životných úderoch je nám všetkým bližšia šialenosť. Máme ju v sebe zakorenenú a niekde v zákutiach duše tušíme, že existuje tajný kľúč, ktorý čaká, kedy jeho hrany zapadnú do našej tvarovateľnej a mennej mozgovej zámky, aby sa dala poľahky odomknúť a postarať sa tak o vypustenie helementa v nás a časom i z nás.“
Vnútorný svet hrdinky je vykreslený naozaj dokonale. Ak sa dokážete dostatočne vžiť do jej situácie, môžete nadobudnúť pocit, že autorka píše o vás. Príbeh nesie v sebe posolstvo a tiež varovanie: "Nikdy, ale naozaj nikdy nesadajte za volant, ak ste siahli po alkohole!"
Ja by som iba spomenula, že ešte tento rok sa môžeme tešiť na autorkinu piatu knihu Porcelánová krása, kde sa bude miešať prítomnosť s históriu.