Nesmieš ma milovať FARBY LÁSKY (diel 1.)

MONIKA WURM

...tento príbeh vás nechytí za srdce, on vám ho rovno rozorve...

Monika je na našom pestrofarebnom knižnom trhu už stálicou. Jej meno na obálkach kníh zaručuje, že pôjde o silný, dojímavý, romantický, ale i drsný a krutý príbeh, ktorý si vás zaručene získa, ak máte radi romány, ktoré sa vám „dostanú pod kožu“.Presne toto so mnou urobila v poradí piata autorkina kniha NESMIEŠ MA MILOVAŤ. Už v pútavej anotácii sa môžete dozvedieť, že pôjde o dva odlišné príbehy - tak veľmi časovo vzdialené a dejovo odlišné. Ich spoločným menovateľom sa stáva, ako to už býva u Moniky zvykom, láska.

Kniha začína životom mladej krásnej modernej gemologičky Sandy de Vos.

V úvodnej časti sa dozvedáme, že hrdinka nájde medzi starými knihami záhadný denník, ktorý sa tam nevedno ako, vzal. A tu sa začína odvíjať nový príbeh mladej otrokyne Ashanti pochádzajúcej z pralesov v Kongu. Tieto dva svety sa tak prirodzene prelínajú, že tomu ťažko uveriť a predsa to tak je. Dokonca to vôbec nenarúša dej samotnej knihy. Práve naopak: keď sa vám už bude zdať, že krutý osud Ashanti snáď ani nemôže byť horší, autorka zjemní túto pekelnú realitu koketným príbehom Sandy, o ktorú sa uchádza korunný princ. Na niekoľkých stránkach sa budete usmievať a možno sa vo vás bude rozlievať príjemný romantický pocit, no po pár stranách ucítite rany bičom, či kopance a facky, no najhoršie bude to duševné utrpenie krásnej Ashanti, ktorá vôbec svojim zjavom nezapadá do kmeňa. Ako jediná mulatka medzi „čiernymi“ je tŕňom v oku u svojich otrokárov.

Niektoré scénky boli naozaj veľmi kruté.

Krv mladého muža vystrekla do priestoru a pošpinila otrokárov sivastý odev. Stále som bola ako v tranze. Zbraň som vtedy videla prvý raz. Bolo mi jasné, že tie veci podobajúce sa krátkemu, ale hrubému zahnutému konáru, rozsievajú smrť.

Miestami som musela prestať čítať a „predýchať“ novú informáciu. Našli sa scény, ktoré by mohli u slabších pováh vyvolať duševné rozpoloženie. No vzápätí Sandin život pohládza čitateľovi dušu. Práve preto si myslím, že voľba dvoch príbehov, bola správna. Iste, mohli by sme čítať o krutostiach, aké sa páchali na nevinných ľuďoch, ktorí pre „bielu“ rasu neboli ľuďmi, ale vzpriamenými primátmi s ľudskými črtami (ako spomína Monika v samotnej knihe). No to by sme celú knihu zrejme čítali s priloženou dlaňou na ústach a možno poniektorí aj s vreckovkou v ruke. Ja som sa slzám neubránila. A keď som si uvedomila, že toto sa dialo  (niekde aj stále deje – možno v inej forme), ocenila som, že žijem práve teraz a na malej nenápadnej bodke v mape.

Autorka opisovala jednotlivé scény naozaj dôveryhodne, dokázala som sa do úbohej Ashanti vžiť a priala som si, aby sa jej časy konečne obrátili na dobré. Oceňujem historické informácie, ktorými Monika Wurm  obohatila knihu, a tým ju urobila ešte viac zaujímavou.

Koketné dialógy medzi hlavnými hrdinami z našej doby sa prirodzene prelínali s krutými urážkami otrokov.  Príbeh Ashanti mi rozorval srdce, a ten, kto nemá potuchy, čo sa kedysi s ľuďmi dialo, zaručujem vám, že sa mu zrútia všetky ideály a skreslené predstavy, pretože tieto ohavnosti boli (sú) súčasťou našej krásnej Zeme. Sandin život mi ponúkol náhľad do sveta luxusu v chudobnej krajine Saudská Arábia, pretože väčšia časť deja sa odohráva za hradbami paláca.

Okrem lásky, majú tieto dva príbehy spoločnú ešte jednu vec: Sandy je Belgičanka a Ashantini otrokári pochádzali z Belgicka, no mylne sa domnievali, že im patrí celý svet. Pri čítaní ma ovládol pocit, že hoci sú príbehy z odlišných tisícročí, budú spolu úzko späté.

Ďalší diel Nesmieš ma milovať s podtitulom Prekliaty tanzanit vyjde čoskoro, a my sa máme na čo TEŠIŤ!