KOMU MOŽNO VERIŤ
Simon Booker
Obálka tohto titulu ma príliš nezaujala. Je to skôr taký zlatý stred. Nenadchne ani neurazí, no s anotáciou to bolo úplne inak. Tá ma okamžite vtiahla do deja a to som ešte ani nezačala čítať. Dej začína vo väznici, kde chodí Morgan Vinová, hlavná postava, čítať väzňom. Trošku zvláštna práca, ale prečo nie? No jej zámer nie je rozširovať v kruhoch kriminalistov vášeň k čítaniu. Chodí tam kvôli dávnej láske, ktorú odsúdili za vraždu nevlastnej dcéry. Po jeho prepustení sa začína hon za pravdou. Morgan chce zistiť stoj čo stoj pravdu a hoci dúfa, že je nevinný, nemôže si byť úplne istá. Hlavné pochybnosti nastanú, keď zmizne aj jej dcéra. Vy budete spolu s Morgan zmätení. Raz Danymu uveríte, potom urobí niečo, čo vám privodí pochybnosti, no vzápätí si to s niečím vyžehlí a znova sa vo vašich očiach stáva nevinným. Mám rada hrdinov, takzvaných zlých chlapcov. Pôsobia ako takí grázli, no v skutočnosti sú vo svojej hlbokej podstate dobrí. Dany na mňa takto nejako pôsobil. Do určitej chvíle. Potom som ho začala podozrievať, no o niekoľko strán ďalej si to vyžehlil a takto to so mnou išlo stále dookola.
„Ježišikriste... vystrašil si ma.“ Snažila sa nezízať na kladivo za Dannyho opaskom. Vytlačiť spomienku na zdvihák v jeho ruke... ako sa zahnal... zakňučanie zdochýňajúcej líšky.
„Zabudol som,“ začal, „že Lissa mi poslala selfie. Mala by si to vedieť.“
Morgan prikývla. „Preto sme sa pohádali.“
„Napísal som jej, že posielanie fotiek nie je dobrý nápad. Určite nie Killer-kanónovi.“ Odvrátila pohľad. Sledoval, kam pozerá. Kefa na vlasy. Sekundy sa vliekli. „Zabudla ju vtedy u mňa v aute,“ povedal potichu. „Toľko si si domyslela, nie?“
V texte sa nachádza pomerne veľa postáv a hoci sa môže zdať, že je nejaká zbytočná, každá ma svoju úlohu. Niektorá len vedľajšiu, ako to už býva pri veľkom počte hrdinov, no niektoré sú veľmi dôležité, aj keď sa vám to hneď nemusí tak javiť. Rovnako charaktery sú veľmi zaujímavé a rôznorodé. Nebadala som, že by sa nejaká postava podobala na inú. Tu si dal autor naozaj záležať. Pri čítaní som mala pocit, že ide o reálny príbeh. Podľa môjho názoru dobrý spisovateľ sa pozná aj tak, že dokáže vykresliť povahy ľudí tak reálne, akoby čitateľ s nimi žil. Pri tomto diele to muselo byť obzvlášť ťažké, pretože, ako som už spomínala, objavilo sa ich tam naozaj veľa. Veľmi zaujímavou postavou, hoci na prvý pohľad vedľajšou je Chelsea Farmileová, dcéra vyšetrovateľky, či policajtkina kolegyňa. Za zmienku určite stojí aj Lissa a novinár, ktorý mi bol od začiatku nesympatický. Či oprávnene, to už neprezradím. Okrem prítomnosti, ktorá je prerozprávaná v minulom čase treťou osobou sa prelínajú aj Morganine spomienky, ktoré súvisia s Danym. Možno už tu si čitateľ dokáže o ňom urobiť mienku.
Názov Komu možno veriť dokonale vystihuje podstatu a celý dej knihy. Pretože som naozaj netušila, komu veriť a túto otázku som si niekoľkokrát položila počas čítania. Záver románu ma prekvapil. Autor to do detailov premyslel, zamotal a vyfabuloval. Dej gradoval celý čas a ja som s napätím očakávala „komu možno veriť“. Táto detektívka ma držala v napätí od anotácie až po samotný koniec. Rozhodne siahnem aj po iných knihách tohto autora.
