KAM ZMIZLA JULIE
AMY GENTRYOVÁ
Zatvorte oči, a predstavte si, že si líhate večer spať. Ponoríte sa do snov. Niekde uprostred noci vás zobudí mladšie dieťa, aby vám oznámilo, že jej staršiu sestru uniesli. Odvtedy prešli dlhé dve hodiny. Prečo, preboha, vás tá malá nezobudila skôr, však? Skrývala sa v skrini, bola v šoku. A v tej chvíli ste prišli nie o jedno, ale o dve deti, pretože celé tie roky dávate vinu aj jej. No nie vždy je niečo také, ako sa na prvý pohľad zdá. Nie, nechcela som vám nahnať hrôzu, také veci sa snažíme z hlavy vytesniť, ak sa k nám aj zakradnú, no rozhodne to je výborný námet, prinajmenšom, na dobrý film. Ale ak ho použije autor v knihe, môže napísať kvalitný nervy drásajúci triler. To sa podľa mňa podarilo tejto autorke. Jedného dňa im na dvere zaklope dievča, v ktorom spoznajú svoju dcéru, samozrejme ju s láskou prijmú naspäť, no to ešte netušia, že sa začnú vynárať rôzne nezrovnalosti, ktoré dokážu aj vydesiť. Matka začína mať pochybnosti, a dokonca aj jej správanie voči stratenej Julii vám napovedá, že nie je úplne presvedčená o návrate svojej dcéry, hoci to sama nepriznáva. Julie, hlavná postava, v skorom štádiu priznáva jednu skutočnosť, ale ako som už raz spomenula, nie všetko je na prvý pohľad také, ako by sa mohlo javiť.
"Julie, musíš ma pustiť dnu. Odomkneš dvere. Dobre?" Neodpovedá. Počujem iba stony a rytmické praskanie vrchnáka na toaletnej mise. Zrazu sa ocitnem v kúpeľni. nepamätám si, ako som sa tam dostala, ale Tom mi neskôr povie, že sa zobudil na moje búchanie a Juliin krik, a kým sa dostal v boxerkách na chodbu, ruku som už mala až po plece v diere na dverách. Vraj som si ňou znútra odomkla, vytiahla ju a otvorila. Okrem zakrvavenej päste bola krv aj na podlahe v kúpeľni a všade navôkol. Prehľadal celý dom, či nenájde votrelca, ktorý k nám vtrhol. Nech som sa už dnu dostala akokoľvek, keď zbadám Julie, hneď viem, čo sa deje...
Román je písaný štýlom, ktorý sa už v niektorých knihách objavil, ale nie je úplne klasický. Autorka použila rozprávanie v minulom a aj v prítomnom čase. Rovnako využila subjektívne prežívanie matky, a je o to autentickejšie, že ho rozpráva ona samotná, no obohatila nás aj o prerozprávanie v tretej osobe a tak nám dovolila nahliadnuť do života ďalších hrdiniek. Možno sa vám bude zdať, že ich je priveľa, no opäť použijem obľúbené tvrdenie, že nie je všetko také jasné, ako by ste si mysleli. Som si vedomá, že sa opakujem, ale zámerne, pretože okrem týchto spomínaných skutočností, aj samotný dej smeruje k určitému rozuzleniu, a vy si budete už niekde v začiatkoch myslieť, že viete ako to dopadne, no môžem vás uistiť, že napriek tomu, že autorka prezradí tajomstvo, o ktorom hovorí aj podtitul: Kto naozaj je tá mladá žena?
Budete poriadne prekvapení. Striedanie minulého a prítomného času, či život viacerých postáv môže byť na prvý pohľad mätúci, ale len čo sa ponoríte do temného príbehu, všetky pochybnosti opadnú a budete chcieť vedieť, či ste mali pravdu. Ak vás aj náhodou pochytí tušenie, tak skoro to nebude. Ja som samotným rozuzlením bola šokovaná.
A prekvapilo ma, že autorka rozpráva časť deja z pozície retrospektívy, ktorá smeruje viac a viac do minulosti, až vám na konci odhalí, čo sa vlastne stalo na samotnom začiatku a kam zmizla Julie.
