Bezmocná

12.06.2016 13:36

DOMINIKA WüRLL

Na niektoré rozhodnutie treba dozrieť.

Prvé, čo ma na tejto knižke upútalo je obálka, ktorá na mňa pôsobí rozprávkovo. Samotný román je už o niečom inom...

                                                                          

 

Život mladej Lenky na mňa pôsobil ako skutočný príbeh. Lenka je bláznivé, pojašené dievča, pre ktoré je svet gombička. Jej svet sa zmení, keď sa skutočne zamiluje. Do mladého a sympatického Riša. Hoci prežíva šťastné chvíle, miestami na vás môže pôsobiť, že sama nevie, čo chce. Jej krásna rozprávka sa rozplynie, keď ju akýsi neznámy znásilní. (O tejto skutočnosti nás informuje už samotná anotácia.)

Pritúlila som sa k nemu a tíško sa rozplakala.Nemusela som nič predstierať a ani vysvetľovať. A vlastne, on sa na nič nepýtal, iba povedal: "Neboj sa, spolu to zvládneme." A ja som vedela, že je to pravda, lebo nič nie je ľahšie, ako sa predierať týmto svetom vo dvojici. Bola som silnejšia, ako som si myslela, nevedela som, že dokážem oddeliť hrozné spomienky, zamknúť ich a vyhodiť a tie dobré posunúť do popredia.

Po hrozivom zážitku začínajú pre Lenku horšie dni. Už aj ona vie, že život nie je prechádzka ružovou záhradou. Snaží sa s tým vyrovnať – po svojom. Nikomu nič nepovie. A keď sa zdá, že sa jej to konečne podarí, prichádza ďalšia rana a aj Lenkine rozhodnutie ako vyriešiť novú situáciu.

Autorka príbeh nezaťažuje dlhými opismi, vďaka čomu sa mohlo na 254 stranách udiať naozaj dosť vecí. Vety plynú rýchle, stále sa niečo deje, čo nás poháňa vpred. V románe môžeme medzi riadkami nájsť aj dôležité odkazy a hodnoty pre život, ktoré nám Dominika Würll naservírovala v podobe postáv: teplo domova a hrejivé náručie starej mamy, bláznivý, ale aj triezvy pohľad priateľky Mimy, potrebu chrániť svoje dieťa, pretože materinská láska je tá najsilnejšia (Lenkina mama bola toho jasným dôkazom), či romantický vzťah plný oddanosti. Autorka nám ukazuje, že mýliť sa je ľudské a hoci častokrát spravíme pod psychickým nátlakom veľkú chybu, na nápravu nikdy nie je neskoro.

Ak ste senzitívny čitateľ môže sa stať, že siahnete po vreckovke, pretože na stránkach sa nachádzalo niekoľko emotívnych scén a samotná myšlienka románu má v sebe veľmi citový náboj.

Oslovil ma vývin hlavnej postavy počas celého deja. Z pojašenej nerozhodnej pubertiačky sa stala mladá zaľúbená (miestami stále nerozhodná) mladá žena, ktorej osud uštedril tvrdú ranu a to ju zmenilo. Hoci s jej rozhodnutím nebude každý súhlasiť,  dôležité je, že nakoniec prišla Lenka na to, čo je naozaj správne.

Ako sa vyvýjala postava, tak sa cibrilo aj jej zmýšľanie. Ani na moment som nezapochybovala, že má Lenka osemnásť, a keď som sa dostala na kapitolu, kde prešlo niekoľko mesiacov, neskôr rokov, nespochybňovala som, že dospela.

Postoje Lenky k určitým veciam vás možno rozhnevajú, rozhovory s priateľkou Mimou pobavia, láska medzi Rišom a Lenkou vám poláska dušu a samotné rozuzlenie vám možno vytiahne nejakú tú slzu.

Teším sa na ďalšie Dominikine knižky a prajem jej veľa inšpirácie pri písaní.