Agátová alej č. 25

JANA BENKOVÁ

Autorku už veľmi predstavovať netreba. Jej meno je na slovenskom knižnom trhu pojmom a táto krásna kniha s jarnou obálkou je jej 25. počinom. Nie lenže jej ide písanie „od ruky“, ale jej knižky sa tešia veľkej obľube. Predposledná kniha Šťastná žena sa silno dotýkala politického prostredia. Politiku Janka nevynechala ani tu, hoci ňou príbeh iba okorenila. Skutočná podstata je niekde úplne inde...

Anna je mladá úspešná právnička žijúca v hlavnom meste. Onedlho ju čaká veľký deň. Svadba so snúbencom Marošom. Ale všetko prekazí jej sestra Mária, s ktorou nikdy nemala ukážkový vzťah, resp. práve Mária sa nesprávala, ako by sa sestra správať mala. A žiaľ, zlyhala aj ako matka troch krásnych dievčat.

Anna dostáva od nej list, kde píše, že opúšťa vlastné deti, pretože túži začať „žiť“ a vie, že sa Anna o jej dievčatá postará. Hoci vlastné deti nemá, nezaváha ani chvíľu a za nevinnými dušičkami odcestuje. Nič netušiace tri páry vystrašených očí nevedia, čo sa deje. Anna sa k nim nasťahuje s tvrdením, že ich matka odišla na niekoľko dní preč za prácou. Aj pre ňu je to nová a ťažká situácia. Zanecháva svoj doterajší život v Bratislave, a snaží sa im nahradiť chýbajúcu dôležitú bytosť - ich pilier života. Najstaršia sa vzpiera novej autorite, prostredná je rovnako zmätená, hoci Anne nedáva natoľko zabrať, ale najhoršie to zvláda najmladšia Ema. No Anna má najväčšie problémy s Alenkou (najstaršou).

„Tak sa viac snaž. Sama si sa sem nanominovala, lebo nás ľutuješ. Pochybujem, že existuje nejaký mamin prosebný list, čo ti mala poslať... A vôbec... Mala by si sa viac zaoberať mojou mamou a hľadať ju. Už sa mi aj v škole smejú, že sa fláka bohvie kde a bohvie, s kým je. Hanba ako svet!“

Pri zmienke o mame mi stiahlo žalúdok. Vedela som, že sa tie hlúpe klebety dostanú do uší aj dievčatám. Celá dedina si šepkala o Márii a aj v obchode sa ma občas skúšobne pýtali, či nepustím nejakú informáciu...

Jankin štýl písania je veľmi „chytľavý“ a ľahký, kniha sa číta sama a práve jej 25. kniha je iná ako predošlé. Nerieši sa tu vzťah medzi mužom a ženou, hoci jemný vánok romantike môžeme ucítiť, ale prvoradá je sila rodiny. Riadky dýchajú nehou a túžbou urobiť tých druhých (nám srdcu blízkych) šťastnými. Príbeh je o prekonávaní skutočných a bolestných prekážok. Nie je to len román o žene, ktorá zo dňa na deň zatvorila dvere za včerajškom, aby otvorila nové pre dnešok, ale aj o detských krehkých dušiach, ktorým sa stalo to, čo by sa diať deťom nemalo. Prišli o najcennejšiu bytosť na svete. Ale na vine nebol krutý osud ale sebeckosť ich nevybúrenej matky.

„To si nás akože adoptuješ?“

„Nie, mama sa vás predsa oficiálne nevzdala.“

Janka dojedla a jemne odsunula tanier. „Ale opustila nás.“

„Len odcestovala, vráti sa,“ opravila som ju. „Odišla ale dala vedieť mne, tak sa o vás postarám.“

„A aké máme záruky, že nezdrhneš aj ty?“ osopila sa na mňa Alenka. „Ako ti máme veriť, keď nie si naša matka?“

„Nikdy v ničom nemáš v živote záruky, moja, ani v nikom,“ konštatovala som.

„Nepoznáme ťa a ani ty nás,“ argumentovala ďalej.

„Skús občas niečomu veriť, budeš mať život ľahší. To, že som neutiekla hneď prvý deň a nezavolala na vás sociálku a ďalších úradníkov s hŕbou papierových dotazníkov, už asi niečo znamená, nie?“ Janka prikyvovala. Alena s Emkou mlčali a prepichovali ma pohľadom.

 Našťastie Alenka, Janka a Emka dostali svojho strážneho anjela v podobe Anny.

Pre mňa bol tento román veľmi silným príbehom, ku ktorému sa určite ešte vrátim. Každý túžime mať svoj prístav bezpečia - rodinu, kam sa môžeme s radosťou vracať. A obzvlášť deti, by nemali byť o tento pocit nikdy ukrátené!